Didactics of Philosophy

This paper is about the possibility how Science fiction can support scientific theology. After giving a short definition of Science fiction the paper explains why Science fiction can motivate learning theology as well as learning theologize. The hypothesis is clarified by different examples which shows interesting parallels between the Star Wars films and theological questions and theories.

In der schulischen Praxis ist von Bildungsprozessen meist nur noch als Kompetenzerwerb die Rede. Die Kompetenzorientierung, welche den Kompetenzerwerb — also den Erwerb von Voraussetzungen für ein spezifisches Können (Weinert, 2001, S. 62) — als primären  Zweck von Unterricht ausweist, ist allerdings aus einer bildungstheoretischen Perspektive  ein wenig aussichtsreicher  Kandidat dafür, die Idee der Bildung zu ersetzen, können sie doch nach Bieri (2010, S. 205f.) als kategorial verschieden betrachtet werden: „Eine Ausbildung durchlaufen wir mit dem Ziel, etwas zu können. Wenn wir uns dagegen bilden,  arbeiten wir daran, etwas zu werden – wir streben danach, auf eine bestimmte Art und Weise in der Welt zu sein.“ Wie Bildung als kritische Kategorie zur Beurteilung von philosophischen Unterrichtsprozessen fruchtbargemacht werden kann, ist hier Thema.

Depuis la mise en place des premiers ateliers de philosophie à destination des plus jeunes, les initiatives visant à philosopher avec des enfants issus de milieux sociaux et culturels défavorisés se sont multipliées. Dans ce cadre, la question de la pratique de la philosophie avec des enfants en difficulté ou éloignés de l’école s’est notamment posée. Dans ce même temps, de nombreux ateliers scientifiques ont été mis en place, par des associations telles que Les Petits Débrouillards, au cœur des quartiers populaires. Les enfants y sont invités à pratiquer les sciences autrement, de manière ludique, en expérimentant, pour appréhender les explications et les concepts scientifiques par eux-mêmes. Dans cet exposé, je propose de montrer l'intérêt qu'il y peut y avoir à prendre appui sur les méthodes et les outils pédagogiques et didactiques utilisés au sein de ces ateliers afin de susciter, chez ces enfants, une réflexion philosophique sur les sciences

Dieser Beitrag untersucht, inwiefern sich digitale Medien wie Blogs, Wikis und Apps in der philosophischen Lehre einsetzen lassen. Zugleich geht er der Frage nach,  wie sich traditionelle (analoge) und zeitgemäße (digitale) Lehre zueinander verhalten. Es wird dafür argumentiert, dass sich beide nicht ausschließen, sondern insofern verbinden lassen, als sie hypertextuell verstanden werden.

Nová doba vyžaduje, ba dokonca si vynucuje určité zmeny v školskom systéme. Samozrejme ide o pozitívny proces, na zmeny v celom systéme a to vo všetkých oblastiach spoločnosti. Moderný učiteľ musí byť na tieto zmeny pripravený. Zastávame názor, že určité zmeny je nutné presadiť i v súvislosti s vyučovaním etiky a náboženstva. Vyučovanie náboženstva je v demokratickej spoločnosti prirodzenou súčasťou vzdelávacích programov. Kým v období reálneho socializmu bolo skôr trpeným predmetom, kde tzv. vlasteneckí kňazi z Pacem in terris, v období pred rokom 1968 z MHKD dostávali provízie nepriamo úmerné počtu prihlásených žiakov na predmet, v súčasnosti má jeho perspektíva dobré možnosti rozvoja. Pravda, k negatívam i v súčasnosti patrí dotačné podhodnotenie štátnym vzdelávacím programom, ako aj antiklerikálne hlasy snažiace sa o exklúziu náboženstva zo školstva vôbec. Aj vyučovanie etiky sa môže pokladať za integrálnu súčasť dnešných moderných vzdelávacích programov. Obdobie pred rokom 1989 sa nenieslo v zmysle pretraktovania nezávislej etiky vo vzdelávacích programoch, na ktoré mal monopol socialistický štát. Presadzovanie etiky bolo možné jedine v zmysle marxistickej teórie morálky, prepojenej v zmysle neodlučiteľnosti marxistickej filozofie od marxistickej politickej ekonómie a vedeckého komunizmu na marxizmus-leninizmus ako ideologický konglomerát uvedenej trilógie. Súčasná situácia umožňuje uchopenie predmetu v rámci vzdelávacieho programu mimo akejkoľvek ideológie i dominujúceho filozofického alebo svetonázorového systému. Výška dotácií od štátneho vzdelávacieho programu je rovnaká ako pri náboženstve. V poslednom období sa v pedagogickej teórii, ale i praxi často stretávame s pojmami kvalita, efektívnosť, optimalizácia vyučovania. Pýtame sa, je nejako možné optimalizovať vzťahy náboženstva a etiky ako predmetov na strednej škole? Problém, ktorému sa budeme venovať spočíva v komplementárnom prístupe, ktorý pretraktuje súčasný školský vzdelávací program. Vzťahy medzi predmetmi sú z hľadiska možnosti výberu kontrárne. Jednoducho nejestvuje možnosť vybrať si súbežne náboženstvo a etiku. Výber náboženstva automaticky vylučuje výber etiky ako vyučovacieho predmetu a naopak. Na cirkevných školách zasa povinnosť vyučovania náboženstva nolens volens vylučuje vyučovanie etiky. Domnievame sa, že nastavenie v rámci štátneho vyučovacieho programu, ktoré možnosť absolvovania oboch vyučovacích predmetov nepripúšťa je nesprávne, obmedzujúce, brániace rozvoju poznania v súlade s prianím študenta. Pokúsime sa zdôvodniť, prečo je vhodné umožnenie absolvovania náboženstva i etiky, pokiaľ to zodpovedá slobodnej vôli študenta. Zámerom príspevku je ukázať, že zvolený individuálny postup absolvovania oboch disciplín by dokonca mohol byť obohacujúci. Náboženstvo je vec viery. Hoci jestvujú mnohé indície, ktoré môžu poukázať na to, že jeho tvrdenia nemusia byť v rozpore s pravdou, nejestvuje priamy nevyvrátiteľný dôkaz jeho propozícií. Je tomu tak bez ohľadu na to, o aké náboženstvo ide. Samotná fyzika poskytuje určité indície, ktoré akoby nahrávali najmä kreačným názorom na vznik vesmíru. Inflačný model vesmíru dokáže veľmi pekne popísať jeho vznik spätne v čase do istého momentu. Keď sa v čase 10 −35 s rozdelí hypotetická veľká zjednotená sila (GUT) na Weinbergom a Salamom dokázanú elektroslabú a silnú interakciu, sily v tejto podobe trvajú do času 10 −11 s.

Revolúcia roku 1989 priniesla významné zmeny v spoločnosti. Nespravodlivý spoločenský poriadok zakorenený na základe marxizmu-leninizmu zvýhodňujúci proletárov, degenerovaný reálnym politickým vývojom padol. Transformácia postkomunistického sveta musela empi-ricky zasiahnuť aj školstvo. V impostačnej perspektíve to znamenalo výrazné pozitívne zme-ny z hľadiska manažmentu školstva, tvorby kurikulárnych systémov, otvorenie možnostiam progresívnych trendov súčasnosti. Určite nastali mnohé ďalekosiahle pozitívne zmeny, ktoré by nebolo možné realizovať v období reálneho socializmu, alebo by ich realizácia bola prob-lematická a nepružne zdĺhavá. " Variabilita ekonomickej reality, silnejúca globalizácia, úsilie o hľadanie komparatívnych výhod i zmeny vo vnútornej situácii každej organizácie vedú k prekonávaniu manažérskych paradigiem a vyvolávajú tlak na manažment organizácií, ktorý je nútený opustiť pohodlný svet stability, reprezentovaný tradíciou a konzervativizmom.  No proces zmien ešte musí pokračovať.  V školstve ešte stále jestvujú určité relikty socializmu, a to žiaľ nielen v podobe niektorých dogmaticky mysliacich pedagogických a manažérskych pracovníkov. Nie je miesto v tejto štúdii zapodievať sa nimi celoplošne. Zameriame sa iba na jednu disciplínu, ktorá ešte evidentne neprešla úplným odpútaním sa od svojho dedičstva spred dvadsiatich a viac rokov, aspoň v kontexte vyučova-nia na strednej škole všeobecnovzdelávacieho typu. Reč bude o vyučovaní filozofie na gymnáziu. Naša analýza nepovedie iba hľadiskom vypichovania reliktov socializmu, ale sa bude zaoberať vyučovaním filozofie na gymnáziu v aspekte súčasných problémových javov. V ideologickom marxizme-leninizme mala marxistická filozofia svoje pevné, nemenné postavenie, určené Marxom, Leninom a ideológmi, nastúpivšími neskôr. Súčasťou marxistickej filozofie je aj dialektický materializmus. Z tohto pohľadu, umocnenom zideologizovaním problematiky znamená miesto dejín filozofie jedine kritiku prekonaných a v jadre závadných, kontrarevolučných teórií. Obdobne, systematická filozofia je možná jedine ako dialektické rozvíjanie danej marxistickej filozofie so stanovenými mantinelmi. Nechceme tu upierať možnosť tvorivej intencie marxistickej filozofie, avšak z hľadiska ideologickej bariéry mohla ťažko v aspekte vyučovania filozofie na gymnáziách prekročiť svoj tieň. Aspoň nie z celo-plošného hľadiska tvorby kurikula. Nové zmeny systému školstva určite museli zasiahnuť aj vyučovanie filozofie. Zmena v podobe " očisťovania " od ideológie nastala okamžite. Kurikulum bolo postavené nestranne, neu-trálne, nie je signifikantné hlásenie sa pod nijakú zástavu. Je však možné konštatovať, že nie všetko sa zmenilo a jestvuje niekoľko znakov, ktoré nielen pripomínajú neblahé dedičstvo, ale najmä pripomínajú, že sa v oblasti vyučovania filozofie na gymnáziách nedosiahol pokrok, aký by bol možný a aký je smerodajný vo vyspelých štátoch nedotknutých socializmom, a nielen v nich. V prvom rade ide o začlenenie do predmetu Náuka o spoločnosti. Už názov tohto nešťastne spojeného umelého konglomerátu je zvolený nepatrične. Ako dobre vieme, marxistická filozofia pokladá filozofiu za vedu, a to za vedu spoločenskej nadstavby, t. j. vedu spoločenskej proveniencie.

Edifying the
role
of
philosophy
is
reflected
in
the
educational
content.
A
lot
of
philosophers
has
in
its
theories
educational
edifying
content.
Such
are
for
example:
Plato,
Aristotle,
Kant,
Schopenhauer
and
so
on.
Education
must
lead
in
shape
of
tolerance.
There
is
possible
to
write
many
words
about
this
theme.
It
is
true,
that
the
question
of
education
is
an
important
part
of
education.
There
are
several
views,
include
education
or
training
falls
within
the
definition.
We
try
to
argue
philosophically.
The
aim
is
to
highlight
the
various
aspects
of
education
in
philosophy.

The paper attempts to emphasize important within the meaning of
social responsibility of a teacher of philosophy. It summarizes the most
important competences that the student of the secondary grammar
school (high school in English education system) should manage via
study of philosophy as well as substantiate the importance of those
responsibilities to society. The author attempts to introduce various
philosophical disciplines in light of the benefits in terms of societal
expectations, while stressing some specific realities of philosophers
whose work was dedicated to certain philosophical disciplines.

"La prima volta che sono entrato in classe e ho spiegato i grandi filosofi attraverso le serie tv gli studenti mi sono apparsi disorientati, spiazzati. In seguito, non ne hanno potuto più fare a meno." Tommaso Ariemma, un professore giovane e intraprendente, ha scoperto e testato un nuovo modo di insegnare la filosofia. Da alcuni anni infatti invita i suoi studenti a scovare l'imperativo categorico di Kant fra i sopravvissuti e i rottami dell'isola di Lost. Oppure per ragionare sull'oscuro assioma di Parmenide ("l'essere è e non può non essere") chiede di ascoltare con orecchie nuove i dialoghi fra i due investigatori di True Detective. La filosofia spiegata con le serie tv è un metodo originale e acuto di far conoscere i grandi pensatori del passato. Non si tratta di semplici e allegre divagazioni o di casuali coincidenze: è un'idea per imparare e far imparare in chiave contemporanea ciò che le più alte menti dell'Occidente hanno elaborato nel corso dei secoli, sul modello di quel genio che corrisponde al nome di Luciano De Crescenzo. Oltre a Kant e Parmenide, scopriamo così Platone dietro lo specchio di Black Mirror, Aristotele che torna a nuova vita in The Walking Dead, Hobbes che si diverte a vedere realizzato il suo "tutti contro tutti" nel parco di Westworld, Spinoza che si siede di fianco a Jude Law quando The Young Pope approda sul trono vaticano e tanti altri ancora.

Richter, Philipp (2017, im Erscheinen): Wie lässt sich „das Philosophieren“ erkennen? Vom Problem einer empirisch-quantitativen Testung zum Erfordernis einer abduktiven Methodenlehre, in: Kminek, Helge/Thein, Christian/Torkler, René (Hg.): Zwischen Präskription und Deskription – zum Selbstverständnis der Philosophiedidaktik, Leverkusen: Budrich.

Luthers »Von der Freiheit eines Christenmenschen« bietet einen Einblick in sein Menschenbild.
Die philosophisch-ethische Perspektive ist für den Einsatz in der Oberstufe konzipiert,
wo sie auch einen Hintergrund für das Zentralabiturthema im Fach Religion bietet.